David Hume bol známym zástancom empirizmu, čo mu nemôže v súčasnosti zazlievať žiadny inžinier umelej inteligencie a strojového učenia, ktorý chápe používaným algoritmom. Dielo Skúmanie ľudského rozumu som si vybral na prečítanie tak povediac z povinnosti, autor mi bol známy, no nečítal som žiadnu jeho knihu. Myšlienky v nej sú predkladané v ľahko pochopiteľnej forme. Človek môže dielo zhltnúť aj s pochopením za nejaký ten večer, bez toho aby rozjímal čo chcel autor knižkou povedať. Roky si z kníh ktoré čítam robím krátke výpisky, tak som sa rozhodol, že si niektoré nenechám len pre seba, ale ich budem takouto krátkou formou zdielať ďalej.

O náboženstve

Ľahkosť s akou Hume kritizuje niektoré náboženské myšlienky je pozoruhodná. V knihe čitateľovi predostiera kritiku náboženstva formou dialógu s priateľom, pri ktorom sa snaží poukázať na antropologickú podstatu ľuďmi uctievaného Boha. V tomto bode mi dosť pripomína Feuerbacha, no nie je mi jasné, či Feuerbach staval na myšlienkach ktoré prezentoval David Hume, alebo k nim dospel nezávisle.

„Idea Boha, ktorá označuje bytosť najviac rozumnú, múdru a dobrú, vzniká z toho, že premýšľame o úkonoch svojho ducha a donekonečna rozširujeme vlastnosti dobra a múdrosti.“

„Stvoriteľ nemá chyby ako nevedomosť či slabosť, on predvídal, určil a zamýšľal všetky ľudské činy (je všemohúci). Zločiny teda nemôžu byť zločinné, Boh s nimi rátal. Taký nezmysel implikuje, že učenie o Bohu nemôže byť správne. Ako môže byť Boh nepriamou príčinou všetkých ľudských činov a zároveň nebyť pôvodcom hriechu a skazenosti.“

O empirizme

Poznanie pre Huma musí vychádzať zo zmyslovej skúsenosti. Snaží sa poukazovať na to, ako sa deti učia zo zmyslovej skúsenosti, čo je pre ne dobré, a naopak, čo im ubližuje.

„Príčiny a účinky nie je možné objaviť rozumom, ale skúsenosťami.“

„Všetky prírodné zákony poznávame len skúsenosťou.“

„Všetky zákony prírodnej vedy spočívajú na (nepreukázateľnom) predpoklade, že sled udalostí, ktorý platil doteraz, bude platiť aj v budúcnosti.“

O zvyku

Hume filozofiu vníma ako nástroj kritiky voči ľudským zvykom a všeobecnému presvedčeniu. Počas jeho života bol pre svoje názory pravdepodobne vnímaný ako kontroverzný návštevník anglických a francúzskych salónov.

„Hlavným vodítkom ľudského ducha je zvyk.“

„Medzi ľudskými činmi je veľká uniformita.“

„Ľudia sú vždy a všade do tej miery rovnakí, že nás história v tomto smere o ničom novom, alebo zvláštnom nepoučí.“

O filozofii ako takej

Na jeho poňatí filozofie sa mi páči sebareflexia, ktorú texty obsahujú. Nehanbí sa priznať, že dôvodom pre filozofovanie môže byť aj obhájenie ľudskej lenivosti:

„Tým, že zvnútra skúmame márnosť ľudského života a obraciame svoje myšlienky k prázdnote a pominuteľnosti bohatstva a ľudských pôct, snažíme sa vyhovieť len svojej vrodenej lenivosti, ktorá vo svojej nenávisti k životnému zhonu a praktickej drine hľadá rozumové odôvodnenie pre svoju úplnú a ničím nekontrolovateľnú ľahostajnosť.“

„Výsledkom všetkej filozofie s ktorou sa stretávame na každom kroku, cez všetko naše úsilie sa mu vyhnúť, alebo mu uniknúť, je poznávanie ľudskej slepoty a slabosti.“

„Buď filozofom, ale pri všetkej filozofii buď predovšetkým človekom.“

„Vyvážená povaha (…) má rovnakú schopnosť a zmysel pre knihy, pre spoločnosť i aktívny život, zachováva v rozhovore súdnosť a jemnosť. ktorej sa človek naučí z krásnej literatúry a v aktívnom živote onú poctivosť a presnosť, ktorá je výsledkom správnej filozofie.“

Pár nezaradených citátov na záver …

„Sloboda – moc jednať, alebo nejednať podľa rozhodnutia vôle.“

„Ak vedie hypotéza k nezmyslom, je určite mylná, nedá sa však dobre povedať, že hypotéza je mylná preto, že má nebezpečné následky.“

„Najpríjemnejšia a najneškodnejšia životná cesta vedie alejami vedy a učenosti a kto odstráni z tejto cesty nejaké prekážky, alebo otvorí nový výhľad, mal by byť považovaný za dobrodinca ľudstva.“