Nórskom v poltopánkach – Oslo, Bergen, Stavanger

Nórskom v poltopánkach – Oslo, Bergen, Stavanger

Severské krajiny ma lákali už niekoľko rokov a keď som začiatkom minulého roka čítal fascinujúci príbeh z druhej svetovej vojny o vlasteneckých sabotážach v Nórskej hydroelektrárni Vemork, pri plánovaní dovolenky mi skrsla myšlienka navštíviť práve Nórsko. Spolu s priateľkou sme si letenky kupovali niekoľko mesiacov dopredu a postupne si plánovali trasu. Kedže Nóri majú prohibíciu, zabalili sme si do kufra aj fľašu alkoholu a dobre sme spravili. Nórsko sme sa vybrali navštíviť koncom Apríla, plánovali sme zostať 10 dní. Vemork sme nakoniec nenavštívili.

27. April, Deň prvý
Letisko v Osle mi skôr pripomínalo vysokohorský hotel – drevené obklady a rôzne kombinácie prírodných materiálov. Z letiska nás vlak za približne 20 minút dostal do centra Osla na Oslo Sentralstasjon. Premávali tam dva typy vlakov, ten za polovičnú cenu, približne 100 Nórskych korún však chodil len zriedka a tak sme vzali expres.

Zo stanice sa na ubytovanie presúvame hlavnou ulicou Osla – Karl Johans Gate. Nevedeli sme čo od hlavného mesta čakať a tak nás trochu prekvapuje relatívne veľký počet cudzincov všetkých možných národností, všetci pekne spoločensky oblečení. Proste hlavné mesto. V poslednej tretine cesty smerom na naše ubytovanie, Cochs Pensjonat, sa nám pokazilo koliesko na prepchatom kufri a tak už len násilne ťahám a šuchocem sa smerom k penziónu rovno vedľa kráľovského paláca.

Po ubytovaní sa navečer ideme prejsť smerom k prístavu a známemu tehlovo zafarbenému mestskému úradu. O štvrť na desať slnko ešte len zapadá a my sa prechádzame popri moderných reštauráciach až na mólo k múzeu moderného umenia Astrup Fearnley Museet. Cestou naspäť, idúc spleťou uličiek pomedzi domy navštívime potraviny, otvorené do 23:00. Za pokladňou černoška s pozitívnym úsmevom a perfektnou angličtinou. Kupujeme len drobnosti, pár jogurtov a pečivo na raňajky. Vo väčších obchodoch majú aj teplé jedlá na váhu, tie si však dnes nekupujeme, mame ešte pár vecí zo Slovenska.

Budova radnice, Oslo

Budova radnice, Oslo

 

Večer vo štvrti Aker Brygge, Oslo

Večer vo štvrti Aker Brygge, Oslo

 

Večerná prechádzka pri múzeu moderného umenia, Oslo

Večerná prechádzka pri múzeu moderného umenia, Oslo

 

28. April, Deň druhý
Žiadny budík. Dovolenka. Z penzióna sme sa vyberáme pešo okľukou popri známom squate Blitz, pokračujeme ku ľavicovému kníhkupectvu Tronsmo, kde sme pochytáme všakovaké zaujímavé knižky a pár komixov v suteréne predajne. Cez centrum pokračujeme smerom do prístavu v mestskej časti  Bjørvika navštíviť budovu opery Operahuset Oslo. V centre navštevujeme obchody so suvenírmi a tiež nejaké oblečenie, UFF second hand, no nič si nekupujeme. Pred hlavnou železničnou stanicou prechádzame cez cestu, slnko konečne vyšlo spoza oblakov, začína sa vyjasňovať a my akurát prichádzame k bielej, slnkom ožiarenej opere. Moderná stavba leží priamo v prístave pri vode. Je to architektonický zaujímavá budova, po ktorej šikmých stenách – strechách možno chodiť, čo je aj dôvod prečo tu je s nami množstvo ďalších turistov hľadajúcich výhľad na mesto a možnosť urobiť zopár fotiek. Kto chce vidieť interiér tejto budovy, odporúčam si pozrieť mysteriózny horor Thelma (2017).

Pri opere zostaneme na kávu, prechádzame pár stoviek metrov popri dvoch saunách na vode a objednávame si kávu v umeleckom kultúrnom centre Salt. Krásna drevená chatka Salt Cafe s horiacou pieckou a filtrovanou kávou vo veľkom hrnčeku, ako doma. Po káve sa vyberáme smerom do vnútrozemia proti prúdu rieky Akerselva. Na mape v smartfóne nastavujem kaviareň Kasbah, pretože akceptujú bitcoin a robia falafel a iné špeciality blízkeho východu. Cestou si v obchode kupujeme balený šalát, pečivo a vodu, pretože sme fľaše zabudli doma. Z hlavnej cesty po pár prejdených uliciach navštevujeme umelecký trh v industriálnych budovách pri rieke. Začiatok štvrte Grünerløkka. Videli sme, že sa tam kumulujú ľudia a tak ideme na chvíľu nakuknúť. Z mostíka cez rieku si fotíme labuť pre dospelých a pokračujeme proti prúdu až k vodopádom. Pri hluku padajúcej vody do seba tlačíme šalát s pečivom. Pri vodopáde sa nachádza zaujímavá stavba – študentský internát, ktorý bol pred rekonštrukciou sýpka na zrno.

 

Stavebné práce vo štvrti Bjørvika, Oslo

Stavebné práce vo štvrti Bjørvika, Oslo

 

Budova opery, Oslo

Budova opery, Oslo

 

Pohľad z budovy opery, Oslo

Pohľad z budovy opery, Oslo

 

Rieka Akerselva pretekajúca Oslom

Rieka Akerselva pretekajúca Oslom

 

Sýpka prerobená na študentský dom, Grünerløkka, Oslo

Sýpka prerobená na študentský dom, Grünerløkka, Oslo

 

Poberáme sa ďalej cez ďalší mostík naspäť na opačnú stranu rieky a po chvíli dokráčame do Kasbahu. Ďalšia káva a falafel v pite, sotva dojedáme. Opúšťame kaviareň a po ulici sa dostávame do vyvýšeného St. Hanshaugen parku, odkiaľ je výhľad na mesto, no nič prevratné. Mnoho rodičov s deťmi, pár domácich a cudzincov tam griluje na tráve. Používajú jednorázové hliníkové tácky určené na grilovanie a popíjajú pivo. Niektorí v krátkych tričkách, von je okolo 15 stupňov a slnečno, no nám tak teplo nieje. Pokračujeme do penziónu, trochu si odpočinúť. Pred šiestou sa vyberáme pešo na západ, do Frogner parku. Od Slottsparken parku s kráľovským palácom smerom na Frogner park sa nachádzajú tiché ulice plné veľkých honosných vil, väčšinou veľvyslanectiev. Pekná prechádzka.

Frogner Park je zaujímavé miesto, v jeho strede sa nachádza tzv. Vigeland Park, čo je svetovo najväčšia inštalácia sôch od jedného autora. Podla Wikipédie ich tu je asi 200, všetky od jediného autora, Gustava Vigelanda. Väčšinu sôch tvoria postavy nahých ľudí v kadejakých smiešnych aj nesmiešnych polohách. Niektoré sochy sú naozaj surrealistické. Muž brániaci sa pred útokom zákerných bábätiek. Žena bojujúca s plazom. Zvláštnosti hodné návštevy. V strede parku navštevujeme peknú fontánu a po schodoch vychádzame navrch kde je monument – stĺp z desiatok vytesaných ľudských tiel. Z parku odchádzame okľukou naspať na penzión kde otvárame whiskey z dovozu, trochu sa naštartovať na chladný sobotný večer. S veselou náladou a bez pocitu zimy odchádzame do Blitzu, miestneho anarchistického, ľavičiarskeho squatu, ktorý akurát oslavuje tridsiate piate narodeniny. Na vstupe berú samozrejme len hotovosť a my dva dni žijeme len na platbách kartou, tak musíme hľadať bankomat, čo sa ukázalo ako zaležitosť na najbližšiu trištvrte hodinu. Po návrate si kupujeme pivo po 45NOK, nič tvrdé sa nenalieva. Asi toľko k anarchii. Zostávame na koncert feministickej kapely Dream Nails.

Musím povedať, že je to pre mňa zvláštny, nový zážitok. Z koncertu vyhodili chlapa o barliach, pretože sa opieral o podium, na ktorom hrala kapela len pre ženy a nie mužov. Nenávistné texty na mužov a tak. Niečo nové, čo u nás doma na Slovensku zatiaľ moc neriešime. Po dvoch pivách sme sa z klubu vybrali domov, no rozlúštiť ako sa zo squatu dostať nebolo vôbec jednoduché. Nakoniec nám odomkol bočné dvere nejaký lokálny ubytovaný obyvateľ a my odchádzame za teplom našich perín.

 

Frogner park, Oslo

Frogner park, Oslo

 

Monolit pozostávajúci zo 121 ľudských tiel, Frogner Park, Oslo

Monolit pozostávajúci zo 121 ľudských tiel, Frogner Park, Oslo

 

Kovaná brána, Frogner Park, Oslo

Kovaná brána, Frogner Park, Oslo

 

29. April, Deň tretí
Hneď zrána sme si zaplatili na 24 hodín zdieľané bicykle Oslo Bysykkel a tak sme mohli pohodlne lietať po meste sem a tam. Stojany na bicykle sú snáď na každej ulici a jediné čo treba je do 45 minút vrátiť bicykel naspäť do niektorého zo stojanov. Uličkami sme sa vybrali smerom k vode a ďalej na poloostrov Bygdøy, kde je múzeum Kon-Tiki a hlavne múzeum polárnych expedícii – Fram múzeum. Hlavnou časťou expozície je Fram – loď polárnej expedície Roalda Amundsena z rokov 1910 – 1912, kedy ako prví ľudia dosiahli Južný pól. Celá budova múzea je prispôsobená obrovskej lodi kotviacej v srdci budovy, po ktorej sa návštevníci môžu voľne pohybovať. Naozaj pekný zážitok a spôsob ako urobiť múzeum zaujímavým. Za pekného počasia sme sa z múzea vybrali na opačnú stranu poloostrova, pozrieť výhľady, kde sme narazili na nuda pláž, o ktorej sme nevedeli. Ľudí bolo pri vode naozaj mnoho, snáď celé Oslo sa vybralo chytať bronz na jarné Slnko.

Cestou naspäť som pri výmene bicyklov zabudol tašku s kúpenou knihou a suvenírmi na predošlom bicykli a tak sme sa museli vrátiť pár minút naspať. Taška tam našťastie bola, no pri výmene bicyklov začal stojan blbnúť a žiadny bicykel mi nevydal. Par lúdi okolo malo tiež podobne problémy a tak sme nakoniec išli do mesta autobusom. Aplikácia sa po príchode na izbu odbrzdila a tak sme po chvíli vzali bicykle vedľa penziónu a spustili sa na promenádu kde sme boli prvý den a dali sme si zmrzlinu. Von bolo síce len 16 stupňov, no na Slnku bolo veľmi príjemne a domáci na terasách to zjavne považovali za teplý deň. Bicyklovali sme ďalej popri vode smerom k časti kde je opera, cestou sme sa zastavili pozrieť si výhľad z pevnosti Akershus Festning v prístave. V areáli pevnosti sú stajne s koňmi, možno niečo čo by potešilo menšie deti. Pomaly sme sa doviezli k opere, kde sme bicykle dali do stojana a išli na večernú kávu do zrubu z druhého dňa. Trochu unavení sme bezmyšlienkovite, mechanicky dobicyklovali naspať na penzión.

 

Múzeum polárnych expedícií Fram, Bygdøy, Oslo

Múzeum polárnych expedícií Fram, Bygdøy, Oslo

 

Výhľad na záliv z poloostrova Bygdøy, Oslo

Výhľad na záliv z poloostrova Bygdøy, Oslo

 

Počasie vytiahlo ľudí k vode, Oslo

Počasie vytiahlo ľudí k vode, Oslo

 

30. April, Deň štvrtý, vlakom do Bergenu
Naraňajkovali sme sa  a následne sme sa odubytovali. Pokazený kufor sme nechali v úschovni penziónu a vybrali sme sa na prechádzku. Začali sme v kaviarni hneď za prvým rohom, kde sme si dali kávu a rozmýšľali čo s načatým dňom. Treba kúpiť kufor a pozrieť rozpis hromadnej dopravy na hlavnú vlakovú stanicu. Poobede pôjdeme z Osla vlakom do Bergenu. Po káve sme sa teda vybrali do centra a pomaly sme prechádzali ulicami, či nenarazíme na nejaký obchod s kuframi. Ten sme aj našli, no najlacnejšie kufre boli po 250 Euro v zľave . Zľava bola 30 Euro, čo je suma, ktorú sme boli ochotní dať za kufor a tak sme sa rozhodli pre trochu nepohody s tým, že pôjdeme do vlaku na jednom koliesku. V nákupnej pasáži som spravil fotku sochy Kate Moss v smiešnej yoga polohe a šli sme ďalej. Po pár hodinách sme sadli znovu do kaviarne, kde Romi písala odpovede na rozhovor pre Forbes a ja som čítal Amundsenov denník. Zabíjali sme čas do odchodu vlaku.

Pred tretou sme vyzdvihli kufor a električkou sme sa dopravili na hlavnú stanicu. Viac ako šesť hodinová cesta krajinou medzi Oslom a Bergenom je zážitok, ktorý odporúčam každému. Určite si chyťte miesto v reštauračnom vozni. Začíname v meste pod mrakom, no so zelenou trávou a teplotou okolo 15 stupňov Celzia. Pokračujeme menšími mestečkami, pomedzi domy roztrúsené po krajine. Mnoho z nich má vyvesenú Nórsku zástavu a pri dome veľkú trampolínu. Vidíme prvý sneh. Nasledujúce tri hodiny snehu pribúda, až dosahujeme úplne bielu krajinu s obydliami veľmi nariedko, často len kde tu zaviata chata. Chaty, ktoré neboli prázdne mali vonku zapálené svetlo, niekde na viditeľnom mieste, zrejme ako signál pre prípad núdze. Prechádzame množstvo tunelov. Obrovská zamrznutá krajina, kde-tu stopy po snežnom skútri. Vidíme len dvoch skialpinistov, ťahajúc za sebou sane s vecami. Kapucne do očí. Spomenul som si na Roalda Amundsena.

Necelé dve hodiny pred Bergenom začíname klesať, snehu ubúda. Čoraz častejšie sa začína objavovať voda. Najprv vo forme vodopádov zo zasnežených vrcholov, neskor ako fjordy. Posledných štyridsať minút ideme neustále popri vode, objavujú sa malé loďky. Krajina je hornatá, neustále prechádzame tunelmi. Vchádzame do Bergenu, stanica sa podobá na zmenšenú verziu Budapeštianskej Keleti pályaudvar, koľajnice sú ukončené vo vnútri budovy. Ťahám poškodený kufor na jednom koliesku vysoko do kopca nad centrum Bergenu. Kocháme sa výhľadom. Je 11. hodín večer, jasná obloha a von je príjemne teplo. Domácich nestretáme, kľúč od apartmánu objednaného cez Airbnb nás čaká v zaheslovanej schránke na prízemí domu. Zisťujeme, čo máme k dispozícii v kuchynke, pripravujeme sa spať. Zajtra nás čaká upršaný Bergen.

 

Sphinx - socha modelky Kate Moss, Oslo

Sphinx – socha modelky Kate Moss, Oslo

 

Panoráma z vlaku na trati Oslo - Bergen

Panoráma z vlaku na trati Oslo – Bergen

 

Nájdi na obrázku chatu

Nájdi na obrázku chatu

 

Snehové záveje v polovici cesty medzi Oslom a Bergenom

Snehové záveje v polovici cesty medzi Oslom a Bergenom

 

Vidieť, že sa približujeme do prístavného mesta

Vidieť, že sa približujeme do prístavného mesta

 

1. Maj 2018, Deň piaty
Tak ako na Slovensku, aj v Nórsku je sviatok práce, na čo sme moc nemysleli. Z ubytovania sa pešo vyberáme do historického centra, kde hľadáme kaviarničku na rannú kávu. Usadáme sa v historickej časti Bryggen, kde sme objavili malú cukráreň plnú turistov ako my. Z kaviarne sa vyberáme pomedzi drevené dvorčeky hľadať Theta múzeum, malú miestnosť odkiaľ Nórsky odboj počas druhej svetovej vojny komunikoval so spojencami v zahraničí. Našli sme smerovú tabuľu no miestnosť sme nenašli, no až tak veľmi sme ani nehľadali. Popri loďkách v prístave  sme sa presúvali smerom do centra, po ceste navštevujeme pár obchodov so suvenírmi, popri Hanseatic múzeu pokračujeme ku stanici pozemnej lanovky Fløibanen, ktorá nás vyvezie na Fløyen, kopec nad mestom. Na vrchu robíme pár fotografií, vzhľadom na počasie sme sa namiesto prechádzky rozhodli ísť aj dole lanovkou. Po vystúpení pokračujeme smerom na ubytovanie, cestou sa zastavujeme na kávu v kaviarni Dagr. Dve Nórky, pravdepodobne mama s dcérou, hrajú pri vedľajšom stole šach, obsluha, starší pán s perfektnou Angličtinou, nám ukazuje na stene namaľovanú repliku severného portálu z kostolíka Urnes Stave. Vysvetľuje nám, že dielo zobrazuje korene stromu Yggdrasil z Nórskej mytológie.

 

Tradičná Nórska architektúra

Tradičná Nórska architektúra

 

Historická časť prístavu Bryggen, Bergen

Historická časť prístavu Bryggen, Bergen

 

Dolná stanica lanovky Fløibanen, Bergen

Dolná stanica lanovky Fløibanen, Bergen

 

Výhľad na Bergen z kopca Fløyen

Výhľad na Bergen z kopca Fløyen

 

Opúšťame kaviareň a márne hľadáme otvorené potraviny. Nákup uskutočňujeme v malej samoobsluhe s mrazenými pizzami. Po krátkom oddýchnutí sa vyberáme znovu do ulíc Bergenu. V centre sú nejaké protesty. Vlaje tu množstvo Sýrskych zástav, moc tomu nevenujeme pozornosť. Na vedľajšom námestí je nejaký koncert, organizátori po celom centre vyvesili červené zástavy. Na každú sochu, črepník, stĺp. Je to zvláštne, no necítime sa toho súčasťou.
Ponevierame sa neskorým po-obedným mestom, kde-tu fotíme nejakú zaujímavosť, pomaly sme sa vraciame na ubytovanie.

 

Protesty v centre, Bergen

Protesty v centre, Bergen

 

2. Maj 2018, Deň šiesty
Ráno spúšťame požiarny alarm. Vlastne hneď dva. Dali sme piecť mrazenú pizzu a trochu sa nám pripiekol syr. V dome sme nebývali sami, no nikto nepovažoval dva hlučné alarmy za udalosť hodnú evakuácie. Pobalili sme sa a nechávame sa odviezť s 070000 taxi do požičovne áut Stix, kde som cez aplikáciu rezervoval auto na nasledujúce dva dni. V potravinách dokupujeme zásoby, chystáme sa na Nórsky vidiek. Vo vnútrozemskej časti Bergenu sa ešte zastavujeme pri zámku kráľovskej rodiny Gamlehaugen. Prechádzame sa okolo tejto malej stavby postavenej na objednávku nejakým priemyselníkom v dávnej minulosti. Je momentálne v rekonštrukcii. Nasadáme do auta, nastavujem GPS smer Omavegen, Kvam, región Hordaland, ten istý ako Bergen.

Vyberáme sa na poldruha hodinovú cestu po fjordoch. Hneď za Bergenom lemujeme povedomé kopce, pamätáme si ich z okna reštauračného vozňa na trati Oslo – Bergen. Povolená rýchlosť v Nórsku je 80 km/h. Prechádzame množstvom tunelov a zúženín na jeden jazdný pruh, až sa ocitáme na farme kde nás už očakávajú domáci. Je to nenápadné hospodárstvo s kravami a robotickou kosačkou, ktorá má vlastné meno. Vykladáme batožinu do krásneho mini domčeka, ktorí domáci postavili na svojom pozemku a ponúkajú ho cez platformu Airbnb. Domáci mysleli asi na všetko, ovládače, spotrebiče, gombíky na stenách, všetko má návody v Anglickom a Nórskom jazyku.  Na mape okolia nám ukazujú čo zaujímave môžeme vidieť.

Varíme si čaj, kávu a cestoviny. Po chvíli oddychu sa vyberáme autom trištvrte hodinu po pobreží, navštíviť vodopád Steinsdalsfossen. Pri vodopáde nie je ani živej duše a tak sa kocháme sami, robíme si pár fotografií zatiaľ čo sa pristavujú prvé autá s ďalšími pocestnými. Ďalej sa vezieme pozrieť si blízku dedinu Øystese, kde kupujeme drobné potraviny a zopár pív na večerné posedenie. Slnko zapadalo až niečo po desiatej a tak si líhame spať až hodinu po polnoci.

 

Zámok Gamlehaugen, Bergen

Zámok Gamlehaugen, Bergen

 

oblasť Kvam, región Hordaland

oblasť Kvam, región Hordaland

 

vodopád Steinsdalsfossen, dedinka Steine, Kvam

vodopád Steinsdalsfossen, dedinka Steine, Kvam

 

Spoza vodopádu Steinsdalsfossen

Spoza vodopádu Steinsdalsfossen

 

Blížiaca sa polnoc z tepla dočasného domova

Blížiaca sa polnoc z tepla dočasného domova

 

3. Maj 2018, Deň siedmy
Vstávame neskoro, až okolo jedenástej. Dávame si bohaté anglické raňajky. Celú noc pršalo a zatiaľ to nevyzerá, že dážď na dlhší čas ustúpi, no nádej tu je, poobedná predpoveď ukazuje slnečno. Dážď sa po chvíli oslabuje a tak vyrážame autom po okolí, bez jasného cieľa. Kde-tu zastavujeme pozrieť zaujímavý prístup k vode či záliv. Vraciame sa domov s úmyslom chytať ryby. Domáci nám požičiava udice s blinkermi „na ťažko“, bez plavákov, miestna voda má vela rias a ja šípim prúser. Párkrát nahodíme, pomaly ťahám kovovú návnadu s kukuricou späť. Nahodenie opakujem so stiahnutým zadkom. Po pár minútach bojujem s riasami, našťastie riasy povolia a ja vyťahujem z trojháčika len dvojháčik.

Obloha sa vyčisťuje, rozjasnieva sa, slnečné lúče dopadajú na vlhký mach, všade cítiť vôňu húb a lesa. Odchádzame naspäť na bývanie, dopisujem článok, dávam ho na internet. Zisťujeme, že prvú noc v Stavangeri sme zarezervovali omylom o deň skôr, ďalší deň sú plne obsadení a tak hľadáme niečo iné.

4. Maj 2018, Deň ôsmy
Vstávame po ôsmej, pre zmenu raz robím raňajky ja. Balíme kufor, von popŕcha, ako inak. Lúčime sme sa s domácim pánom, ktorý pracuje okolo kráv. Opúšťame tento krásny kraj, vrátiť auto do Bergenu a nalodiť sa na loď, smer Stavanger. Požičané auto vymieňame za taxi do prístavu. Pri nástupe na loď nám kontrolujú pasy. Niektorých ľudí kontrolujú policajným psom. Fjordline končí až v Dánsku a tak sa nalodenie považuje za prekročenie hraníc. Cesta má trvať šesť hodín, na palube je príjemné sedenie a možnosť najesť sa. Cestujúci do Dánska majú vlastné kajuty.

Pred príchodom do prístavu Risavika v diaľke vidíme ropnú plošinu čakajúcu na inštaláciu na otvorenom mori. Po príchode cestujeme z prístavu do centra Stavangeru autobusom, odtiaľ ťaháme rozpadnutý kufor na izbu Victoria hotel v centre. Na recepcii v hoteli nás víta Slovenka, prehodíme pár viet o našej ceste a ponáhľame sa zložiť na izbu. Po ubytovaní vyštartujeme do ulíc s úmyslom sa niekde najesť. Po dlhšej prechádzke končíme v talianskej reštaurácii blízko hotela. Dávame si ravioli, gnocchi.
Po večeri sme sa rozhodli, že sa prejdeme pomedzi miestne krčmičky na ulici Øvre Holmegate, kde vyzerá byť živo. Hrá tu živý DJ, atmosféra je super, objednávame si pivo či Aperol. Po chvíli odchádzame uťahaní na hotel.

 

Prístav s hotelom v pozadí, Stavanger

Prístav s hotelom v pozadí, Stavanger

 

Street art v uliciach Stavangeru

Street art v uliciach Stavangeru

 

Ropná plošina odparkovaná pri Stavangeri

Ropná plošina kotviaca pri Stavangeri

5. Maj 2018, Deň deviaty
Raňajky v hoteli boli super, káva z presso stroja, žiadne džúsy zo sirupu. Po jedle na izbe hľadáme online, ako sa dostať na známu skalu Preikestolen (Kazateľnica). Loď odchádza z prístavu vzdialeného asi kilometer od hotela, nič nezabalené, máme pól hodinu na nalodenie. Keďže sme v hoteli len na jednu noc, odkladáme zbalený kufor na recepciu a bežíme cez centrum na trajekt. Spiatočné lístky Stavanger – Tau a autobus Tau – parkovisko pod Preikestolen kupujeme cez smartfón, nevieme nájsť pokladňu. Online sú aj lacnejšie. Po zakotvení trajektu nás už čaká autobus. Usmiata žena v stredných rokoch, šofér, nám vágne skontroluje lístky a nasadáme úplne dopredu, pre výhľad. Už druhý raz sa vezieme so šoférkou, ktorá aj rieši batožinový priestor aj kontroluje cestujúcich. Prvý raz to bolo z Fjordline terminálu v Stavangeri.

Po asi polhodinke jazdy sme dorážame na parkovisko odtiaľ štartujeme na dvojhodinový výstup navrch. Stále je len začiatok sezóny, no turistov ako my sú tu napriek tomu desiatky. Na vrchu nachádzame zvyšky snehu. Zdroje z internetu, čo sme predbežne čítali, uvádzali, že je to v pohode prechádzka pre rodinu, no dovolím si tvrdiť, že pre starších ľudí by výstup mohol byť problém. Cesta je vykladaná kameňmi, no niektoré stúpania sú naozaj prudké, miestami šmykľavé a kamenné schody majú niekde skoro pól metra.

Na vrchu fotografujeme výhľad, konzumujeme bagety kúpené na lodi a pomaly sa poberáme naspäť dole. Míňame mnoho turistov v rifliach, balerínkach a inom oblečení, nie celkom vhodnom na výstup. Pod vrcholom je pár dobrodruhov, ktorí tu stanujú aj na noc. Varia si jedlo na plynových horákoch. Na parkovisku čakáme autobus. Keďže nie je hlavná sezóna, autobus mešká, no našťastie prichádza. Päť minút po nalodení na trajekt, loď už dvíha kotvy a my sa vraciame do Stavangeru.

Cez prístav sa vyberáme pešo, pomedzi domy do hotela Viktória, kde sme vzali odloženú batožinu. Obchádzame záliv, kde po celý čas vidíme náš cieľ – podkrovie zarezervovaného Airbnb. Po ubytovaní, jedle a sprche pozorujem ako obrovská výletná loď opúšťala prístav. Cestujúci výletnej lode s rovnakým nadšením pozorujú mňa v okne rybárskeho domu so stáročnou tradíciou. Po krátkej prechádzke sme ten večer sme zostali unavení na izbe.

 

Cieľová rovinka na výhľad, Preikestolen

Cieľová rovinka na výhľad, Preikestolen

 

Výhľad Preikestolen

Výhľad Preikestolen

 

Fjord pod výhľadom Preikestolen

Fjord pod výhľadom Preikestolen

 

6. Maj 2018, Deň desiaty
Ráno sa vyberám navštíviť Norsk Oljemuseum – Nórske múzeum ropy. Pre nadšencov technologických múzeí, ale aj ľudí so záujmom o Nórsky ekonomický rozmach múzeum odporúčam. Dozvedám sa, prečo sú taká bohatá krajina, históriu a technologické postupy dolovania ropy v tejto európskej obdobe Saudskej Arábie. Múzeum má veľmi vela vizuálnych pomôcok, filmov, interaktívnych tabúľ a hlavne modelov lodí a ropných plošín. Po 2 hodinách strávených v múzeu sa stretáme s Romi na spoločnú prechádzku slnečným Stavangerom. Sadáme sme si na kávu v kaviarni Sting za kamennou vežou s delami nad prístavom, ktoré vraj kedysi slúžili na ohlasovanie požiarov.

Po káve a koláči berieme autobus pred hlavnou stanicou, smer Sverd i fjell, vzdialený štrnásť zástaviek. Lístky kupujeme online cez mobilnú aplikáciu Kolumbus Billett. Pri monumente troch mečov v skale sa nachádza kamienkovo – piesková pláž s množstvom ľudí a tak sa chvíľu zdržíme. Romi naberá odvahu, vyzúva si topánky a vstupuje do Severného mora. Niekoľko detí sa vedľa nás kúpalo v plavkách. Proste slnečný deň v južnom Nórsku.

 

Nórske múzeum ropy, Stavanger

Nórske múzeum ropy, Stavanger

 

Evolúcia techniky pri ťažení, Nórske múzeum ropy

Evolúcia techniky pri ťažení, Nórske múzeum ropy

 

 Sverd i fjell, Stavanger

Sverd i fjell, Stavanger

 

Po návrate do centra sa zastavujeme dať si kávu na ulici a minúť drobné čo máme v peňaženkách. Predajca kávy nám pripomína pána Králička zo Slovenska, proste vozík s kávovarom. Na neuverenie, pri platení sa nám majiteľ prihovára po slovensky. Žije v Stavangeri sedem rokov, živí sa pouličným predajom kávy. Svet je malý. Radí nám kde sa relatívne lacno najesť a kde sú v nedeľu otvorené potraviny. V potravinách si kupujeme pár drobností a jediných ľudí čo hľadajú pivo tam stretáme samozrejme Slovákov :) Pivo majú v predajni zamknuté v chladničkách, v nedeľu sa totiž nepredáva.Vraciame sa do izby najesť sa.

Navečer sa vydávame pozrieť si starú časť Stavangeru, čo bola vlastne ulička nad našim domčekom. Vzhľadom na interiér si dovolím tvrdiť, že do toho kultúrneho dedičstva patril aj náš domček. V prístave následne nastupujeme na výťah do podniku s terasou na streche. Miestna zlatá mládež tu pri hlasnej hudbe pije, čo kolo, to denná mzda priemerného Slováka. Dávam si pivo, Romi aperol. Nie sme jediní kto objavil podnik s výhľadom a tak po chvíli opúšťame podnik a presúvame sa ma prízemie do lokálu Cementen. Kocháme sa pekným večerným mestom, sediac za výkladom smerom do prístavu. Prehodím pár slov a Britmi na bare a pomaly sa poberáme domov. V mysli sa lúčime s Nórskom.

 

Uličkami starého Stavangeru

Uličkami starého Stavangeru

 

7. Maj 2018, Posledný deň
Upratujeme apartmán, o jedenástej odovzdávame kľúče od apartmánu,  ďakujeme domácim. S pokazeným kufrom sa pasujeme na blízku poštu, kde odosielame pohľadnice. Nastupujeme na autobus smer letisko. Bus išiel až za pol hodinu a tak si ešte dávame kávu v kaviarni pri zástavke. Predajca kávy, Slovák nás zrejme videl prechádzať centrom a tak sa prišiel rozlúčiť. Ďakujeme. Na letisku čakáme na možnosť poslať kufor do čriev letiska. Úspešne prechádzame kontrolou a usadáme sa v lietadle spoločnosti Wizz air lietadlo na ceste do Budapešti.

Záver
Asi mám turistický optimizmus a všetko som si zidealizoval, no do Osla by som nemal problém presťahovať sa. Napáda ma len klišé ako, že ľudia boli ústretoví, ulice aj vzduch čistý, každý ovláda cudziu reč. Nóri nám prišli trochu hanbliví, čo je skôr pozitívne, lebo človeka nechajú na pokoji keď chce pokoj a pomôžu, keď potrebuje pomoc.

Určite sa do Nórska vrátim, a choďte aj Vy!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.